História obce
Obec Nemčiňany
Prvá písomná zmienka: 1113
Nemčiňany Najstaršie stopy osídlenia s najväčšou pravdepodobnosťou siahajú až do obdobia staršej doby kamennej – paleolitu.
Poukazujú na to silexové úštepy a silexová surovina mladopaleotického charakteru nájdená pri juhovýchodnom okraji obci v priestore pieskovej bane. Intenzita osídlenia tu narastá od počiatku neskorej doby kamennej, čo dobre dokumentuje sídlisko ludanickej skupiny zistené západne od obce,na pravej terase potoka Rohožnica a sídlisko bolerázskej skupiny zaregistrované vo východnej časti katastra obce, neďaleko katastrálnej hranice s Mochovcami.
V ryhe plynovodu, ktorá prerezala sídliskový objekt, sa podarilo zachrániť okrem keramického materiálu i sekeromlat zhotovený z jelenieho parohu, hlinený praslen a zlomok plochého idolu – plastiky ženy. V prípade tohto nálezu ide o prvý nález plochého idolu z obdobia bolerázskej skupiny z uzavretého nálezového celku. Z nasledujúcej doby bronzovej je osídlenie doložené dvomi sídliskami z mladšej doby bronzovej. Sídlisko z mladšej doby bronzovej bolo zistené priamo v intraviláne obce (dvor a záhrada Š. Komžíka) a sídlisko z neskorej doby bronzovej v priestore už uvedenej pieskovej bane. S osídlením v dobe rímskej možno s najväčšou pravdepodobnosťou spájať zvyšky stavieb zistených leteckým prieskumom na poliach západne od obce.
Prvá písomná zmienka o obci je v krá?ovskej listine Ondreja II. z roku 1232, v ktorej obyvateľov obce Nenchez urobili svojimi dvorníkmi (t.j. vykonávali služobnícke práce v priestoroch paláca a pripravovali jedlá). Ako osada s nemeckým obyvateľstvom existovala už pravdepodobne v priebehu svojho vývoja niesla názvy ako Nempchen (v r. 1258), Nimchin (1284), Nemchyn (1301), Nemchen (1327), Nemcžinany (1773), Nemčany (1786).
Súčasný názov Nemčiňany získala obec až v r. 1808. Obec vlastnili viaceré zemepánske rody, k významnejším patrili Borsovci z Plášťoviec (obec kúpili v r. 1301, v r. 1331 ju vyplienil Peter, syn Borsov), ďalej Gyurda a Dasco. V r. 1493 Juraj z Plášťoviec predal svoje majetky v obci a v blízskych osadách Palucha a Ravaszaeg svätobeňadickému kláštoru.
Najskôr v r. 1521 prešli pod správu Nitrianskeho biskupstva. Nemčiňany patrili i rodu Dobravických (1534), Dóczyovcom (1563), panstvu Malotopoľčianskym. V 17. storočí má obec v dlžbe rodina Kosztolányiovcov. Rod Kosztolányiovcov ukončil v obci stavbu kaštiela v r. 1728. Súčasťou kaštiela bol aj anglický park so vzácnymi drevinami, za kruhovou fontánou boli tenisové kurty.
Kosztolányiovci boli vášniví chovatelia koní, zaslúžili sa o rozvoj vinohradníctva, na protiľahlej strane kaštieľa za potokom postavili pivnicu na vína a sýpku na obilie. Plány tejto stavby ako aj riadenie prác si objednali u istého talianského staviteľa. Rodinná hrobka Kosztolányiovcov je na vrchole zalesneného kopca, ktorý si podnes zachoval miestny názov krypta. V r. 1559 až do r. 1948 obec patrila pod ostrihomskú kapitulu. Podobne ako dalšie obce tak i Nemčiňany platili v r. 1634 daň Turkom a predstaviteľom miestnej vrchnosti.
V r. 1647 bol Turkami poškodený miestny kostol sv. Michala archanjela (správcom cirkvi a školy bol Ondrej Prunay). Kostol nebol opravený ani v r. 1657 za správcovania Andreja Tešinskeho. Podľa tureckých daňových súpisov v r. 1663 – 1664 mala obec 72 obývaných domov, platila daň 15 050 tureckých strieborných akčí. Z priezvisk rodín sa uvádzajú Hulliovci, Hajdúovci, Hercovci, Ruskovci, Keszegovci, Vozokanskí, Záhoreckí, Vargovci, Csarádiovci, Barátovci a iní. Daň sa platila aj z výroby muštu a medu.
Od r. 1646 jestvuje v obci škola a v r. 1715 sa začína viesť matrika. Miestnou časťou obce je Rohožnoca, ktorá až do zlúčenia s Nemčiňanmi v r. 1958 existovala ako samostatná obec. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1283.