Nemčinianske vinice
Na nemčinianske vinice sa chodilo dvoma cestami. Jedna viedla cez spomínaný Chríb a druhá z druhej strany Hôrky . Horná časť obce chodila prvou cestou a dolná druhou. Cez Chríb sa chodilo pešo, na voze však všetci chodili poza Hôrku z druhej strany. Na vozoch ťahaných koňmi alebo kravami či volmi sa na vinice chodilo v zime, keď sa na saniach vyvážal do viníc hnoj a v lete, keď sa odvážalo z viníc hrozno. Na ceste na vinice ľudí vítala socha sv. Urbana, ktorá bola v malej kaplnke. Tu sa na jar na sv. Urbana konali modlitby k sv. Urbanovi, ochrancovi viníc a vinárov. Išlo sa spoločne v sprievode od kostola . Bola to pekná tradícia, ktorá trvala až do konca trvania nemčinianskych viníc. Hneď za kaplnkou na svahu bola tzv. panská vinica, ktorá patrila pánovi nemčinianskeho kaštieľa, ktorý bol bohatý a vlastnil mnohé pozemky. Od sedliackych viníc odlišovala tým, že bola vysadená ušľachtilými odrodami hrozna – štepmi. Hrozno bolo vedené na drôtoch –používal sa výraz drôtenka. Jediný postrek proti škodcom bola modrá skalica. Obrábali ju sluhovia a najatí dedinčania. Zvyčajne tí, ktorí nevlastnili alebo mali málo vlastných pozemkov. Súčasťou tejto vinice bol i jabloňový sad na Frajkovej (pomenovanie časti chotára), ktorý s vinicami na kopci susedil. Vo vinici stromy neboli. Vinicu strážil najmä v čase dozrievania hrozna vincúr, ktorý i riadil práce vo vinici. Po vzniku JRD sa ešte istý čas využívala, pokiaľ neprišiel modernejší spôsob pestovania hrozna.